Frajer/Duch

v tichom sade mesiac svieti, dievča sníva, srdce letí, keď ho stretla — frajera tvár, v očiach hviezdy, hlas jak žiar. v očiach hviezdy, hlas jak žiar. šepkal slová sladké, jemné, vánok niesol vône temné, dotyk chladný, no tak známy, v sne jej sľúbil večné rámy. ráno hľadá ho v rose, v tichu, len tieň mizne v rannom dychu, v tráve stopy — no len mráz, láska zmení sa jej v hlas. odvtedy keď mesiac vstáva, volá meno, čo už spáva, duchu lásky v srdci hniezdo, miluje tieň — a viac než hviezdu.